Braňo, ďakujem Ti za Tvoju odvahu

Autor: Milan Kabina | 13.9.2018 o 8:58 | (upravené 10.10.2018 o 18:04) Karma článku: 4,11 | Prečítané:  1766x

21. júl 2018. Kráčame na najvyšší vrch Nízkych Tatier. Meria 2 043 metrov nad morom. Krásny výhľad, pekné počasie. Sme mladí, je nám fajn.

      Okrem pekných výhľadov na pohoria, žijeme v krajine, ktorá nám núka priestor na rozvoj osobný i spoločenský. Spomienka na výstup na Ďumbier ma privádza k spomienkam na minulosť. Na mladých ľudí, ktorí tu boli pred nami a ich budúcnosť nebola svetlá, skôr naopak. Komunistický režim ich rovno strčil do basy. 

     Gabaj, Konc, Borovský. Mená, ktoré si zapamätal aj americký prezident Regan. Prečo? Lebo chceli upozorniť na totalitný režim v našej krajine. Vydali sa do hôr. Nie tých "nízkych", na ktorých som bol s mladými, ale tých "pohraničných", kde sa zdalo, že v zimných mesiacoch "ani pes neštekne" po nejakých turistoch. No realita bola iná.
Títo mládenci nekráčali do hôr len tak. Chceli preniesť na Slovensko literatúru, ktorá tu nebola. Sväté obrázky, požehnania od Svätého Otca Jána Pavla II. Boli to všetko náboženské veci.
            Štát sa tváril, že je tu náboženská sloboda. No tá tu nebola. Ešte aj v roku 1987 zavraždili (!) kňaza. Štát sa tváril, že nikto nie je prenasledovaný. No skutočnosť bola iná. "Všetci sme boli obeťami režimu. Aj tí komunisti, ktorí sa báli..." povie niekto. Iní povedia: "Všetci sme boli zodpovední, za to, čo sa tu dialo." Áno, pohľad zodpovednosti je podľa mňa dôležitejší ako hra "na obetného baránka".

            Gabaj, Konc, Borovský sa "nehrali" na obetných baránkov. Chceli priniesť niečo pekné, dobré, užitočné. Malá vec - len preniesť cez hranice pár ruksakov s náboženskými vecami. A štát? Ten štát rozpútal peklo. Vyšetrovačka, zatknutie, Damoklov meč stále na krku.
Jeden zo zatknutých sa nechal pred pár rokmi počuť. "Ten prokurátor, ktorý ma vtedy vypočúval dnes pracuje na špeciálnej prokuratúre." Smutná realita. Opäť sa chceme tváriť, že sme obetnými baránkami a nič neurobíme?

            Braňo Borovský, ten chalan, o ktorom bol natočený film "Stopy v snehu", a ktorého príbeh napísali aj študenti z Prešova https://www.postoj.sk/2358/nenapadni-hrdinovia-stopy-v-snehu-tomasa-konca je tu opäť. Chce vystúpiť na pomyselný kopec a preniesť v duchu zodpovednosti z toho, čo načerpal do inštitúcie, ktorá by ho mala žiadať o prijatie - do Ústavu pamäti národa.

            Braňo, ďakujem Ti za Tvoju odvahu v minulosti i dnes. Verím, že v duchu zodpovednosti budú za Teba hlasovať všetci poslanci NR SR. Tvoje postoje sú viac ako politické. Skúsenosti dokážu rozpoznať tiene bezprávia. Zodpovednosť velí konať. Ďakujem a drž sa!


PS: A čo odkazuje Braňo nám mladým? Sme zodpovední za to, čo z nás vyrastie. Tak študujme aj jeho príbeh, aby sme sa poučili, vedeli, vyhli sa chybám, boli odvážni

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Aby volič nevnímal len absolútny povrch

Na dobré rozhodnutia potrebujeme informácie. A nie hocijaké.


Už ste čítali?