Väčšina mladých ľudí berie ako samozrejmosť, že ráno vstane, dá si raňajky a potom sa nejakým spôsobom presunie do škôl, prípadne do práce. Poobede cestou domov si dá väčšinou burger, alebo iné “zdravé“ a hlavne rýchle jedlo a večer si v bežný deň vychutná pohodlie domova.
Iné je to cez študentské párty počas týždňa a hlavne v piatok a sobotu. Väčšina mladých sa chodí v tieto dni zabávať do ulíc, barov, alebo si len tak zájde do kina, prípadne s partiou niečo ugrilovať. Doslova nikomu nenapadne, že by sa mohlo niečo prihodiť , že by sa niekto nemal vrátiť domov, alebo by mu posedenie medzi priateľmi vinou niekoho tretieho malo negatívne zmeniť život, či už útokom na jeho zdravie alebo dokonca život. Nie nestraším, len to treba brať do úvahy.
Prísť v pohode domov je samozrejmosť? Nie, nie je. Bezpečný deň symbolizuje číslo 24. 24 hodín denne sa niekto o tvoj pohodový príchod musí postarať. Či už je to priamo alebo nepriamo. Podstatný vplyv na to, aby si sa dostal bez problémov domov majú ľudia v uniforme. Áno ja viem, aj mňa hnevá, keď ma donekonečna zastavujú na aute resp. motorke a po mojej otázke, či som niečo urobil, príde klasická odpoveď - ,, nie, je to iba bežná kontrola “. Pre niekoho kontrola, pre nás zbytočné obťažovanie. Nepoznám vodiča alebo mladého človeka, ktorý by sa tešil, že stretol policajta.
Každopádne napriek tomu vždy, keď sa nám niečo zlé stane, ako napríklad krádež, napadnutie, alebo ak si účastníkom dopravnej nehody, koho zavoláš? Čo urobíš ako prvé? Isto ti napadne zavolať 158, alebo 112 čiže policajtov, hasičov, záchranárov.
Ak ti majú policajti, hasiči, záchranári a horská služba pomôcť , tak ti musia vedieť pomôcť, musia byť dostatočne vyškolení, vycvičení, mať dobré vybavenie a musia byť vnútorne tak nastavení, že ti naozaj pomôžu aj s nasadením vlastného života tak ako prisahali. Máme takých? Služba v uniforme už nie je lukratívna. Prečo? V hociktorej fabrike je vyšší nástupný plat. Poslúchať nadriadeného, prispôsobovať sa kolektívu a stále sa stretávať len s negatívnymi okolnosťami už nie je „in“.
Našťastie alebo vďaka Bohu musím konštatovať, že zatiaľ máme dostatok ľudí v uniforme, ktorí naozaj pomáhajú a chránia. Chcem povedať všetkým uniformovaným statočným, že vieme o vašich obavách o svoju budúcnosť. Vieme, že rozmýšľate o tom, či nestratíte svoje sociálne istoty. Chcem Vám povedať, že máte našu podporu a my mladí urobíme všetko, čo je a bude v našich silách, aby ste svoje povolanie mohli robiť s plným nasadením a bez obáv o svoju budúcnosť a budúcnosť svojich rodín.
